Potravinové straty vs. potravinový odpad: Globálny imperatív

Domov » Články » Potravinové straty vs. potravinový odpad: Globálny imperatív

V rámci problematiky udržateľnosti potravín sa často objavujú dva pojmy: potravinové straty a potravinový odpad. Aj keď sa môžu javiť ako synonymá, predstavujú rôzne problémy v potravinovom dodávateľskom reťazci. Každý z nich so sebou prináša špecifické výzvy a riešenia. Ich rozlíšenie je kľúčové pre riešenie širšej problematiky potravinovej bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti.

Potravinové straty: Tichý únik v systéme

K stratám potravín dochádza najmä na začiatku dodávateľského reťazca, teda vo fáze výroby, po zbere úrody a pri jej spracovaní. Sú to potraviny, ktoré sa stanú nevhodnými na ľudskú spotrebu skôr, ako sa dostanú k spotrebiteľovi v dôsledku rôznych faktorov:

Problémy pri zbere: v dôsledku škodcov, plesní, výkyvov počasia, nedostatku pracovnej sily alebo nevhodných techník zberu zostáva značná časť úrody nezozbieraná.
Nesprávne skladovanie: poľnohospodári často nemajú vhodné skladovacie priestory. Ovocie a zelenina sa kazia skôr, ako sa dostanú k spotrebiteľom.
Transport: hrboľaté cesty, neefektívna logistika či meškania vedú k stratám potravín aj počas prepravy.

Tento typ strát ovplyvňuje nielen dostupnosť potravín, ale aj príjmy a živobytie drobných farmárov.

Podľa oficiálnych štatistík EÚ predstavujú potravinové straty cca 17,5 miliónov ton potravín v Európskej únii. Najviac problematické sú základné poľnohospodárske plodiny, ale aj ovocie a zelenina. Napríklad, množstvo pšenice, ktorou sa v EÚ plytvá, sa rovná polovici množstva pšenice, ktorú sem dovážame z Ukrajiny. Najväčšie straty však vznikajú z plodín, ktoré farmu nielenže nikdy neopustia, ale ostávajú nezozbierané. Podľa štúdie UNEP a WWF uskutočnenej na základe satelitných záberov z tisícov fariem v EÚ, predstavujú takéto straty až 90 miliónov ton potravín, čo vysoko prevyšuje celkový objem potravinového odpadu a strát v EÚ.

Potravinový odpad: Prehrešok spotrebiteľa

Potravinový odpad vzniká bližšie k našim tanierom – na úrovni maloobchodu, stravovacích služieb a spotrebiteľov, kde dochádza k likvidácií potravín, ktoré sú stále vhodné na ľudskú spotrebu. Tento odpad je často výsledkom nadprodukcie, nadmerného nákupu a vyhadzovania potravín z dôvodu estetických noriem alebo dátumov spotreby. Potravinový odpad prispieva k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a zbytočnému zaťaženiu systémov odpadového hospodárstva.

Preklenutie priepasti: Riešenia pre udržateľnú budúcnosť

Príčiny straty potravín a plytvania sú zložité a mnohostranné. V krajinách s nižšími príjmami sa potravinová strata z veľkej časti pripisuje problémom v oblasti infraštruktúry a technologickým medzerám. Poľnohospodári nemajú prístup k vhodným skladovacím zariadeniam, čelia ťažkostiam pri efektívnej preprave svojich produktov na trhy. Naopak, v krajinách s vyššími príjmami sa na plytvaní potravinami výrazne podieľa spotrebiteľské správanie a spoločenské normy. Nadmiera dostupných potravín a kultúra disponibility vedú k znehodnoteniu potravín ako zdroja.

Riešenie potravinových strát si vyžaduje investície do lepšej infraštruktúry, zlepšenie poľnohospodárskych postupov a technologických inovácií na zvýšenie účinnosti potravinového dodávateľského reťazca v zraniteľných regiónoch.

Boj proti plytvaniu potravinami si vyžaduje zmenu v postojoch a správaní spotrebiteľov. Zvyšovanie povedomia o environmentálnych a sociálnych vplyvoch plytvania potravinami, podpora vedomejších nákupných návykov a nákup „nedokonalých“ produktov sú kroky, ktoré môžeme podniknúť všetci. Dôležitými opatreniami sú tiež zmeny politík, ktoré by uľahčili darovanie nadbytočných potravín ľuďom, ktorí to potrebujú.

Rozdiely medzi potravinovými stratami a plytvaním potravinami nám pomáhajú určiť, aké riešenia môžu byť najúčinnejšie pri znižovaní celkového množstva nepoužitých potravín. Pochopením a správnym riešením týchto problémov môžeme urobiť krok smerom k udržateľnejšiemu a spravodlivejšiemu potravinovému systému pre všetkých.